close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

,,Power Play Issue´´ interview...

2. září 2007 v 14:19 | Mirka
Tokio Hotel sú pop-rockovou štvoricou z Magdeburgu, Nemecko. Vo svojej zemi sú najúspešnejšou kapelou všetkých čias. Platiny získali nie len vo svojej zemi, ale tiež v Rakúsku, Švajčiarsku, Švédsku a Francúzsku. V Európe vydali dva albumy s názvami "Schrei" a hneď potom "Zimmer 483". Tento mesiac v Anglicku vyšiel aj ich nový anglický album, ktorý obsahuje mix z ich predchádzajúcich albumov.
Roland Dei sa porozprával s Billom Kaulitzom (spev), Tomom Kaulitzom (gitara), Georgom Listingom (basgitara) a GustavomSchäferom (bicie) o ich fenomenálnom úspechu a ich plánoch na prerazenie na anglickom a americkom trhu
Aká je hudobné scéna v Magdeburgu?
  • BILL: V Magdeburgu sú rôzne druhy kapiel, od popu, rocku, punku... zo všetkého niečo. Dokonca aj šlágre, ktoré tu nemáte. Máte šťastie. Je to niečo ako Cliff Richard, ale horšie!
Volali ste sa Devilish. Predtým ste niečo vydali, aká tá hudba bola?
  • BILL: Vlastne sme vydali CD, naše vlastné, ktoré sme produkovali vo veľmi malom štúdiu na predmestí.
  • TOM: V tej dobe sme mali desať a pol.
  • BILL: Všetko sme robili sami. Za to štúdio sme platili cigaretami a pivom. Bolo to jediné, čo sme im mohli dať. Predali sme okolo 50 kusov albumov.
  • GUSTAV: Nie, bolo ich 60.
  • TOM: Nie, 50.
  • BILL: Bol to náš prvý album. Bol naozaj, naozaj zlý. Všetko bolo urobené ručne, dokonca aj cover a booklet sme si robili sami.
A aká hudba bola na tom albume?
  • BILL: Vlastne tam bola rovnaká hudba, ale zlá.
DOWNLOAD CD DEVILISH → HERE

Aká hudbu ste počúvali, keď ste vyrastali?
  • BILL: Môj prvý kontakt s hudbou bol, keď som mal šesť rokov a bola to Nena.
  • TOM: Pre mňa to začalo, keď som začal hrať na gitaru a naozaj sa mi páčili Aerosmith. Naozaj som mal rád Joa Perryho. Myslel som, že je fakt dobrý a začal som byť ako on.
  • GUSTAV: Pre mňa to bol Phil Collins a Genesis, a Rod Stewart.
  • GEORG: Pre mňa to boli Beatles, Rolling Stones a AC/DC.
Na začiatku vašej práce bol váš mladý vek výhoda alebo nevýhoda?
  • BILL. Myslím, že to bola veľká výhoda, pretože čím skôr začnete, tým je to lepšie. Je tu toľko toho, čo sa v hudbe dá naučiť. Nikdy sa ju nedá prestať učiť. Stále sa môžete učiť a vyvýjať sa, aj keď máte šesťdesiat. Takže čím skôr začnete, tým lepšie.
  • TOM: Yeah. Veľa ľudí nás neberie vážne. Dokonca ani naša vlastná nahrávacia spoločnosť nás nebrala vážne. Zmenilo sa to.
  • GEORG: Niektorí ľudia nemohli prísť na to, čoho sme boli schopní na pódiu a tak okolo. Ale nebolo to zlé, aspoň sme tam potom prišli a ukázali sme im to.
Bill a Tom, vám obom dal váš otec gitaru a začal vás vťahovať do hudby. Ako ste sa rozhodli, kto bude spievať a kto bude v kapele hrať na gitaru?
  • BILL: To bolo naozaj jednoduché. Náš nevlastný otec kúpil gitaru a ja som bol vždy veľmi lenivý, keď šlo o to, učiť sa na niečo hrať. Skúšal som to, ale keď to nešlo za deň, tak som robil niečo iné. Jeden musel spievať a tak som to vzal ja.
  • TOM: Ja som vlastne lepší spevák!
Už ste vydali dva albumy v celej Európe. Ako sa hudba od prvého k druhému zmenila?
  • BILL: Hlavný rozdiel medzi tými albumami je, že keď sme vydávali prvý album, mal som trinásť a môj hlas znel mlado. Keď sme nahrávali druhý album, mal som sedemnásť a hudba sa teda zmenila. Teraz je to trochu hlbšie, kvôli môjmu hlasu. Je to viac gitarové, ale stále si myslíme, že je to Tokio Hotel, len s prirodzeným rozvojom. Nikdy sme sa nič nesnažili meniť. Proste sa to stalo. Vďaka tomu, že sme veľa hrali a boli sme na cestách, sme písali piesne.
Aký zmysel má názov albumu "Zimmer 483"?
  • BILL: Prvá pieseň, ktorú sme napísali pre druhý album, sme napísali v Španielsku. Šli sme na dovolenku a chceli sme mať prázdiny, písať nejaké piesne a byť kreatívnymi. Ale skončilo sa to, keď sme videli ten neporiadok v dome, pretože to nebolo pekné a na konci to vyzeralo ako naša skúšobňa. Napísali sme tam našu prvý pieseň a pretože ted dom mal číslo 483, rozhodli sme sa pomenovať ho "Zimmer 483".
Váš prielomový singel "Monsoon" bol napísaný podľa určitej situácie?
  • BILL: Vlastne by som povedal, že je to podľa zamilovaného príbehu. Je to pieseň o priateľstve a hlbokom spojení s niekým druhým. Je to o boji pre niekoho. Prejsť cez niečo hrubé a tenké s niekým, ísť spolu aj cez najsilnejšiu búrku.
  • TOM: Hledali sme naozaj divné veci, kde by sme ukázali, aké je to dostať sa k niekomu a prišli sme s "Monsoon". Najdivnejšiu alebo najsilnejšiu možnosť predstavy, ako sa k niekomu dostať.
Sú na albume nejaké texty, ktoré by sa nemali brať doslova?
  • BILL: Skúšam to robiť s každou piesňou, ktorú napíšem. Je to druh štýlu, ktorý tam vkladám, keď píšem pieseň. Písanie nemeckých piesní je špeciálny prípad. V Nemecku je to brané ako šláger, keď píšete nemecké piesne a nie anglické - nemecká tradícia, obyčajné piesne. Niekedy, z času na čas je zase dobré písať v nemčine a dokonca rocková hudba začala existovať v nemčine, takže pre mňa je hudba niečo, do čoko sa vkladajú emócie a ja som sa vždy snažil písať obrazne, takže som nepísal obyčajné nemecké texty. Chcel som, aby si ľudia niečo predstavili, keď počävajú hudbu a práve to robí hudbu zaujímavou. Je to môj štýl.
Tento mesiac v Anglicku vychádza váš "Best of" album. Piesne boli nahrané v angličtine. bolo ľahké dať do piesní anglické slová?
  • BILL: S angličtinou sme mali nejakú tú pomoc od producentov.
  • TOM: Angličtinu sa začíname učiť.
  • BILL: Hovoríme anglicky, ale nevieme plynule, takže sme vzali nejakú pomoc, pretože nemčina je rozdielna, keď sa porovná s angličtinou. Naozaj sme chceli priamy preklad a nechceli sme stratiť zmysel piesne, takže sme požiadali o pomoc a myslíme, že to dopadlo dobre. S výsledkom sme spokojní. Je to priamy preklad a nakoniec dúfam, že každý to dobre počuje.
Odteraz budete vydávať anglické a nemecké verzie svojich albumov alebo budete písať len v anličtine?
  • BILL: Budeme to robiť tak, ako doteraz. Budem písať piesne v nemčine. Nemôžem písať žiadno inak. Je to náš materský jazyk a máme s ním špeciálne spojenie a najlepšie si verím v nemčine. Preložíme ich aj do anglických verzií a pre mňa to znamená, že budem mať dvakrát viac práce ako ostatní. Musím ísť do štúdia dvakrát a spievať, zatiaľ čo ostatní budú mať voľno.
  • GEORG: Je načase, aby si začal niečo robiť!
Prečo ste sa rozhodli vydať "Best of" namiesto toho, aby ste vydali tie dva albumy v Anglicku?
  • TOM: Vlastne by som to nenazval "Best of". Je to naozaj mix z oboch albumov. Sú to naše obľúbené piesne. Piesne, ktorým najviac veríme a z ktorých máme najlepší pocit. Sú tam singly z oboch albumov, ale naozaj by som to fakt ešte "Best of" nenazval.
  • BILL: Aby som bol úprimný, znie to naozaj dobre a vždy sme chceli "Best of"!
Snažíte sa preraziť na anglickom a americkom trhu. Myslíte, že publikum bude na vašu hudbu reagovať nejako inak, ako zvyšok Európy?
  • BILL: Naozaj ešte nevieme, pretože sme tam neboli veľa a nepoznáme tam ešte toľko fanúšikov. Musíme tam ísť a uvidíme, čo sa stane. Nie je ľahké prelomiť anglický a americký trh, keď ste nemecká skupina.
  • TOM: Hlavne keď ste nemecká skupina, ktorá sa učí angličtinu.
  • BILL: Dokonca ani v minulosti neboli nemeckí interpreti, ktorý to v Anglicku alebo v Amerike zvládli. Sme zvyknutí spievať v nemčine a máme anglický album. Chceme vidieť, ako to bude fungovať. Nestresujeme sa s tým či budeme úspešní. Sme radi, že bola možnosť vyskúšať to. Pôjdeme tam a dáme zo seba to najlepšie. Potom uvidíme, čo sa stane.
Na svojej MySpace stránke máte video, ako opúšťate francúzsky hotel a fanúšikovia vonku šalejú. Bola nejaká situácia, ktorá bola naozaj nebezpečná?
  • BILL: Najskôr musím povedať, že takých situácii sa nebojíme. Všetci títo ľudia stoja pred hotelom, ako ste to mohli vidieť. Sú... sú tam, pretože sa im páči naša hudba. Takže sa nebojíme, ale takéto situácie sa môžu stáť nebezpečnými nelen pre nás, ale aj pre fanúšikov. Dokonca aj na vystúpeniach alebo pred hotelmi. Veľmi sa staráme o bezpečnosť fanúšikov. takže my a náš tým robíme všetko pre to, aby boli v bezpečí a nikomu sa nič nestalo.
Každý člen má iný image. Ovplyvnilo to vaše osobnosti?
  • TOM: Takto sme vyzerali už keď sme sa spoznali. Samozrejme, že Bill má niekedy kratšie alebo dlhšie vlasy, ale vždy nosil make-up a ja som vždy mal dredy. Niekedy si ľudia myslia, že nie sme rovnaká skupina, pretože vyzeráme tak odlišne. Ale sme, aké sme a vždy sme takí boli. Nikto nás takto do určitých skupín neovplyvnil.
  • BILL: Je to vlastne niečo, čo môžete vidieť na CD Devilish. Vyzeráme úplne rovnako, ako teraz. Vyzeráme minimálne odlišne, ale môžete vidieť, že sme stále boli rovnakím ľuďmi ako teraz.
V Nemeckku máte LIVE DVD. Vyjde aj v Anglicku?
  • BILL: Ešte to nie je naplánované. Bolo by skvelé urobiť tu DVD - hrať pred veľkým publikom v Londýne a urobiť z toho DVD. O tom snívame a aj preto sme tu.
Na jednom internetovom fóre je zmienená kniha Tokio Hotel.
  • BILL: Je tu okolo veľa kníh, ale nekupujeme ich, pretože to sú kecy a nikdy sme nepracovali s ľuďmi, ktorí to napísali.
Nejaká správa pre vašich fanúšikov?
  • GUSTAV: Tešíme sa, kedy budeme hrať v Anglicku a sme tu radi.
  • TOM: Všetkým fanúšikom ďakujeme za ich podporu.

SOURCE: English "Power Play Issue" nr. 91/2007
zdroj: sexibillatom.blog.cz
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama